TOXOPLASMOZA

Toxoplazmóza vo svetle faktov 

Toxoplazmóza je ochorenie zvierat a ľudí, ktoréhopublicita vzrástla najmä kvôli legendám a tajomnosti, ktorú so sebou prinášanedostatočná znalosť faktov. Práve tie však odhaľujú zaujímavé skutočnosti,vďaka ktorým možno rozptýliť často zbytočne prehnané obavy verejnosti.

Klinické ochorenie

Toxoplazmózu vyvoláva jednobunkový parazit Toxoplasma gondii. U mačiek môže prebiehať vo forme závažnej infekcie alebo naopak,
nevýraznej. Podľa údajov z odbornej literatúry dosahuje prítomnosť protilátok v krvi domácich mäsožravcov celosvetovo až 60% úroveň. Tieto údaje však hovoria o tom, že daný počet zvierat sa v minulosti stretol s pôvodcom ochorenia a prekonal ho. Nemusí to znamenať, že by tieto zvieratá boli aktuálne choré a predstavovali by riziko pre svojich majiteľov. Skupinu s vyšším stupňom ohrozenia voči získaniu a prejaveniu nákazy tvoria imunitne oslabené zvieratá, najmä mačky pozitívne na FeLV (mačacia leukémia) alebo FIV (mačací AIDS) a tiež zvierací pacienti podstupujúci onkologickú terapiu.

Diagnostika toxoplazmózy

Zakladá sa na vyšetrení krvných protilátok (serológia) alebo detekcii samotného parazita z trusu zvieraťa (koprológia). Nevyhnutná je správna interpretácia výsledkov. Krvné protilátky sa totiž rozlišujú na protilátky akútnej fázy (IgM, IgA) a "chronické" protilátky (IgG). V medicíne
veterinárnej aj humánnej je dôležité práve rozlíšenie týchto dvoch typov protilátok. Tie prvé vypovedajú o akútne prebiehajúcom ochorení a tie druhé len o tom, že sa organizmus v minulosti konfrontoval s T.gondii. Takisto je pre stanovenie diagnózy nevyhnutné určiť dynamiku protilátok, čiže ich vzostup, respektíve pokles, ktorý sa v krvi priebežne odohráva. Preto je krajne nezodpovedné vzbudzovať u tehotnej ženy obavy z vývoja gravidity len na základe prostého zistenia protilátok typu IgG. Podľa odborníka na toxoplazmózu doc. RNDr. Františka Ondrisku, PhD. z Oddelenia parazitológie Laboratória HPL s.r.o. v Bratislave sa totiž takéto protilátky vyskytujú u 30 až 40% ľudskej populácie. Nasadenie agresívnych liečiv "na protilátky" nemá podľa neho opodstatnenie, pretože tie účinkujú len na aktívnu formu parazita (tachyzoity. Rovnako nezmyselné je vyvolávať u budúcich mamičiek obavy z "prebudenia" spiacej toxoplazmovej cysty počas tehotenstva. Môže k tomu dôjsť len vo výnimočných prípadoch - u pacientov so silne oslabeným imunitným systémom, napríklad vírusom HIV alebo pacientov s onkologickým ochorením.

Toxoplazmóza v číslach

Zaujímavé sú údaje Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR o pozitivite protilátok toxoplazmózy na Slovensku za obdobie rokov 2006 až 2008.  Aj keď štatistiky nie sú úplné, nakoľko sa nejedná o chorobu zvierat povinnú hláseniu, v porovnaní s celosvetovým priemerom ide o veľmi nízke čísla.
Významne sa pod to podpisuje vyspelá úroveň chovu a kŕmenia domácich zvierat.
.

Záverom

Riziko prenosu toxoplazmózy zo zvieraťa na človeka je veľmi malé. Dôvodov je niekoľko:

- mačka vylučuje oocysty (vajíčka) parazita len po obmedzený čas, cca. 14 dní a najčastejšie len raz počas jej života, zväčša vo veku 3 až 8 mesiacov

 - vylúčené oocysty v truse ešte nie sú infekčné, musia prekonať proces sporulácie, ktorý trvá niekoľko dní a pri každodennom čistení mačacej       toalety tak nehrozí riziko infekci

- podľa výsledkov zahraničných štúdií je prenos oocýst zo srsti mačky hladkaním veľmi zriedkavý a nepravdepodobný

- hladina protilátok typu IgG v krvi majiteľky mačky zistená pred otehotnením poskytuje ochrannú funkciu voči pôsobeniu T.gondii v priebehu tehotenstva

Text: MVDr. Peter Skladaný, Bratislava